reklama

Manuál na introverta

Ako introvert sa cítim v dnešnej extrovertnej dobe často nepochopená. Ľudia si myslia že som hanblivá, namyslená, nekamarátska, alebo že ich nemám rada. To však ani zďaleka nieje pravda.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Ako introvert sa cítim v dnešnej extrovertnej dobe často nepochopená. Ľudia si myslia že som hanblivá, namyslená, nekamarátska, alebo že ich nemám rada. To však ani zďaleka nieje pravda. Osobne mám spoločnosť ľudí rada, dokonca pracujem s ľuďmi. Ide však skôr o to, že ak človek nie je zhovorčivý a šarmantný na prvý pohľad, hneď ľudia okolo tvoria úsudky. 

Každý človek je jedinečný. Ja ako človek, ktorý trpel (a do istej miery stále trpí) sociálnou fóbiou, ťažko oddeľujem, kde je tá hranica medzi fóbiou a introverziou. Sú úplne bežné situácie, ktoré si ľudia okolo mňa neuvedomia, čo mi robia problém a potom nastane moment, kde som viac extrovertná ako iní extroverti. Čiže veci nie sú len čierne a biele a preto by sme sa všetci mali trocha viac zamýšľať, kým človeka odsúdime. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tu je zopár bodov, ktoré pomôžu pochopiť chovanie introvertov. 

1. Keď mlčím, pravdepodobne neviem čo povedať. 

Sú sociálne situácie, v ktorých sa cítim ako zver vo svetle reflektorov. Moja myslel proste zamrzne a aj keď viem, že by som mala niečo povedať, tak mozog sa len zasekne a nevyprodukuje nič inteligentné. Často sa aj stáva, že ak mi niekto niečo rozpráva, ja odpovedám, ale niekedy iba v mojej hlave a ani si to neuvedomím. Preto sú niekedy chvíle, keď radšej komunikujem písomne. Viem si tak ľahšie premyslieť čo odpovedať, bez toho aby nastal trápny okamih. 

2. Nemám rada small talk

Prosím, len žiadne tliachanie o ničom. To je vec, ktorá ma dokáže vycucať z energie už po 10 minútach. Sú to rozhovory väčšinou s ľuďmi, ktorých až tak dobre nepoznáme. Preto sa rozhovor drží na veľmi povrchnej úrovni a príde mi často veľmi neúprimný, Napríklad, je pre mňa veľmi ťažké pochopiť, načo sa vás niekto spýta ako sa máte, keď automaticky čaká pozitívnu odpoveď. No veru, ťažko poviete kolegyni v práci, že sa máte na...hovno. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Nechápem, načo niekto vždy okomentuje to, že je človek tichý

Z nejakého dôvodu majú ľudia potrebu to pomenovať. Aká si tichá. Prečo si ticho? Naozaj si tichá. No shit, Scherlock! Popravde, ja o tom viem, a vyslovenie tohoto faktu tomu reálne veľmi nepomôže. Ako sa dá na také niečo vlastne odpovedať?

4. Aj keď sa zabávam, socializovanie mi vysáva energiu 

Samozrejme aj u mňa sú momenty, kedy mám skutočne potrebu byť medzi ľuďmi, zabaviť sa napríklad na párty. Vec sa má však tak, že aj keď sa na party zabavím a užijem si ju, na druhý deň budem kompletne vyšťavená z medziľudského kontaktu a budem potrebovať nejaký čas na dobitie. neznamená to však, že ma niekto otravuje alebo že som nahnevaná. Len potrebujem načerpať novú energiu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

5. Resting bitch face, alebo vnútorné prežívanie

Toto je asi jedno z najväčších nedorozumení, ktoré som zažila počas svojho introvertného života. Veci zvyknem prežívať vnútorne a z nejakého dôvodu sa emócie často neprejavujú na mojej tvári. Preto môžem rozmýšľať aj nad šteniatkami preháňajúcimi sa rozkvitnutou lúkou a ľudia si myslia, že sa hnevám, alebo som smutná. Bohužiaľ, toto je iba moja tvár. 

6. Prepáč, ale zajtra nemám čas

Áno, často je to výhovorka, že mám plány a ono aj mám - sama so sebou. Ak mám niekam ísť potrebujem čas dopredu, aby som sa na to psychicky pripravila. Preto ak sa ma náhla spýtaš či niekam nejdem, je pravdepodobné, že sa vyhovorím. Čo už, introverti asi veľmi spontánny nie sú. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

7. Ďakujem za opýtanie

Aj keď často odmietnem nejaké plány, cením si každé pozvanie a to, že niekto chce so mnou tráviť čas. Takisto si cením, keď druhí ľudia rešpektujú moje rozhodnutie bez výčitiek. 

8. Niekedy si želám byť extrovert

Áno, je to tak. Aj keď momentálne som zmierená s tým kto som a viem, že sa nemusím cítiť menejcenne, keď v piatok večer namiesto žúrovania čítam knihu, sú momenty, kedy by som rada bola viac otvorená a priateľská voči ľudom, ktorý si to zaslúžia. Možno si lámu hlavu, že prečo som v ich spoločnosti ticho, či ma otravujú alebo či sa cítim zle. No väčšinou to nie je nič osobné, keby som sa s niekym stretávať nechcela, verte mi, že ani nestretnem. 

9. Niekedy sa hrám sa extroverta

Keď stretnem nových ľudí, napríklad v novej práci, viem využiť naučené extrovertné triky- očný kontakt, rozprávať nahlas a sebavedomo, zdvorilé otázky. Je to však len naučené a nikdy mi to nepríde úplne prirodzené chovanie. 

10. Som lepšia ako sa prvý dojem zdá

Ak je človek dosť trpezlivý (a vďakabohu, že takí ľudia sú) dostanú sa cez moju introvertnú stenu, kde objavia moje skutočné ja, ktoré je zábavnejšie, múdrejšie a lepšie ako sa na prvý pohľad zdá! Naozaj!

Eliška Troianová

Eliška Troianová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som osoba trpiaca sociálnou fóbiou, ktorá sa rozhodla písať o tom čo ju trápi. Baví ma množstvo vecí, v ktorých mi táto choroba bráni. Preto chcem využiť túto možnosť, aby som do príbehov dala svoje skúsenosti a zážitky a tiež iným ľudom, ktorý sú na tom rovnako dala podnet, že nie sú sami.http://socialnafobia.tumblr.com/ V prípade nejakej otázky: ask.fm/socfob Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu