Ústav pre choroby mozgu a Hanblivá choroba

Autor: Eliška Troianová | 8.2.2015 o 17:55 | Karma článku: 4,77 | Prečítané:  1060x

Nedávno som čítala, že psychiatrická nemocnica v Pezinku sa kedysi volala Štátny liečebný ústav pre choroby mozgu. Sprvu ma táto informácia akosi nahnevala. Prišlo mi to drzé a vulgárne. A potom som pochopila prečo. 

Nedávno som čítala, že psychiatrická nemocnica v Pezinku sa kedysi volala Štátny liečebný ústav pre choroby mozgu. Sprvu ma táto informácia akosi nahnevala. Prišlo mi to drzé a vulgárne. A potom som pochopila prečo. Aj keď som sama pacientkou psychiatrickej nemocnice, nevyhla som sa aby ma poznačila súčasná situácia vnímania psychických chorôb. Choroby mozgu. Dnes sa všetko nazýva cudzími výrazmi, radí do škatuliek s názvami, ktorým nikto nerozumie, sme len čísla diagnóz. Bojíme sa na to pozerať, tak ako to v skutočnosti je. Mám chorý mozog? Nie som lekár a ak dobre viem, tak existuje viacero názorov o pôvode duševných chorôb. Hovorí sa o chemických nerovnováhach a to je dôvod prečo sa predpisujú lieky. Iné zdroje tvrdia, že túto nerovnováhu nikto nedokazoval. Na internete však kolujú snímky mozgov, kde vidno rozdiely medzi zdravým a chorým mozgom. Neviem kde je pravda z lekárskeho hľadiska, no viem, aké je to mať chorý mozog. A tiež vidím, aké následky majú tieto zaobalené pomenovania – neznámo. A ľudia sa vždy báli toho čo je neznáme. Našla som na internete pár článkov o duševných problémoch a zarazilo ma v akom kontexte. Je to z portálov, ktoré nie sú vedecké, ale určené pre širokú verejnosť. O to väčšia katastrofa to podľa mňa je. Toto je to čo sa nám prvé vybaví – čudák, blázon, divný, vadný.

 

Čo vedie ľudí toto si myslieť? Je to všetko podľa mňa len zvyk, niečo čo máme zakorenené v hlave, že také je. No koľko z tých ľudí skutočne pozná konkrétneho človeka, trpiaceho duševnou chorobou? Keď som ja asi pred dvoma rokmi mala potrebu „coming outu“ ako duševne chorá, prípadne ako psychiatrický pacient, reakcie boli, že vraj to na mne nie je vidieť, že vyzerám byť v pohode. Cítila som za tým nevyslovené vety typu nie je na tebe vidieť, že si blázon. Môj priateľ moju sociálnu fóbiu nazýva hanblivá choroba. A mne sa to páči. Kto ju zažil vie, že to je veľmi zjednodušený pojem, ale mne na tom príde niečo také osobnejšie. Nie je to iba o hanblivosti, ale dá sa povedať, že je to chorobná hanblivosť. Vo svojom vzťahu vidím, ako je pre kompletne zdravého človeka takmer nemožné tomu porozumieť. Ja som pomerne zvláštna povaha, pretože aj keď som hlboko introvertná, niekde v sebe mám takú maličkú extrovertnú časť. A tá presne trpí skrytá pod všetkými strachmi, neistotami a snami, ktoré mi táto choroba zabránila si splniť. V poslednej dobe začínam vidieť, čo všetko som zmeškala, keď som sa neliečila. Stále rozmýšľam, kde by som bola, keby si už v mojom detstve všimli rodičia, alebo učitelia, že niečo nie je so mnou v poriadku a pomohli mi to prekonať. Je celkom dobrý pocit, keď sa zamyslím nad tým kde som bola pred niekoľkými rokmi a akou zmenou som prešla. Ale musela som byť na to všetko sama, veľa krát som skúšala a zlyhala. Aj keď sa dá povedať, že som na tom oveľa lepšie, je to tam stále. Aj pri najväčšej snahe denne vidím, ako som pre druhých divná, moc tichá, moc uzavretá. Ako stále musím uhýbať pohľadom pri kontakte s ľuďmi a stojí ma neskutočne veľa námahy to neurobiť. Snažím sa byť „normálna“, ale nie som. Niekedy mám pocit, že neviem už kde sú hranice. Chcem sa zbaviť choroby, alebo už mením svoju podstatu?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?